V uplynulom roku sa krajiny NATO na čele s USA snažili prinútiť zvyšok sveta, aby poskytol Ukrajine vojenskú pomoc a uvalil na Rusko sankcie v nádeji, že ho izolujú. Vo všeobecnosti sa im to v oboch prípadoch nepodarilo. Západní predstavitelia by mohli poukázať na to, že 141 zo 193 krajín podporilo nedávnu rezolúciu OSN požadujúcu stiahnutie Ruska z Ukrajiny, ale medzi 32 krajinami, ktoré sa zdržali hlasovania, boli aj Čína, India, Pakistan a Južná Afrika, ktoré samy predstavujú približne 40 % svetovej populácie.

Napriek snahám Západu “globalizovať” konflikt len 33 krajín, ktoré predstavujú niečo vyše jednej osminy svetovej populácie, uvalilo sankcie na Rusko a poslalo Ukrajine vojenskú pomoc: Spojené kráľovstvo, USA, Kanada, Veľká Británia, Austrália, Južná Kórea, Japonsko a EÚ – inými slovami, krajiny, ktoré sú priamo pod sférou vplyvu USA, čo v mnohých prípadoch zahŕňa významnú vojenskú prítomnosť USA. Ostatné krajiny, ktoré tvoria takmer 90 % svetovej populácie, odmietli nasledovať tento príklad. Ak niečo, tak vojna v skutočnosti posilnila vzťahy Ruska s viacerými významnými nezápadnými krajinami vrátane Číny a Indie a urýchlila vznik nového medzinárodného poriadku, v ktorom sa Západ javí ako čoraz izolovanejší, nie ako Rusko.

Od invázie Čína výrazne zvýšila nákupy ruskej ropy, plynu a uhlia, zatiaľ čo opačným smerom vyváža oveľa viac strojov, priemyselných výrobkov a špičkovej elektroniky; vzájomný obchod sa zvýšil o viac ako 30 %. Obe krajiny sa tiež zaviazali k významným investíciám a infraštruktúrnym projektom prostredníctvom Šanghajskej organizácie spolupráce, najväčšieho regionálneho zoskupenia na svete z hľadiska geografického rozsahu a počtu obyvateľov, ktoré zahŕňa aj Indiu, Pakistan, Irán a všetky hlavné stredoázijské republiky. Okrem toho boli v dôsledku západných sankcií nútené spoliehať sa na obchodovanie s rubľom a jüanom namiesto používania dolára, čo posilnilo štatút rezervnej meny jüanu.

Pri príležitosti minulomesačného výročia ruskej invázie Wang Yi, najvyšší pekinský diplomat, vyhlásil, že Čína je odhodlaná “posilňovať a prehlbovať čínsko–ruské priateľstvo” a “podporovať vzájomne výhodnú spoluprácu vo všetkých oblastiach”. Ešte dôležitejšie je, že obe krajiny čoraz častejšie hovoria jedným hlasom o potrebe vyváženejšieho medzinárodného poriadku a svoju spoluprácu výslovne formulujú ako spoluprácu zameranú na oslabenie dominancie Západu vo svetových záležitostiach. Najmä Čína nepriamo prijala názor Ruska, ktorý zastáva minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, že “tu vôbec nejde o Ukrajinu… Odráža to boj o to, ako bude vyzerať svetový poriadok”. V tomto kontexte by nemalo byť prekvapením, že Peking a Moskva zachovali stabilné tempo svojich spoločných vojenských cvičení, ani to, že Si sa má dnes v Moskve stretnúť s Putinom.

Čoraz agresívnejší postoj Ameriky voči Číne len podporil dojem pekinských elít, že sa v existenčnom boji o prežitie spájajú s Ruskom proti Západu. Si nedávno nezvyčajne ostro pokarhal politiku USA, v ktorej obvinil Washington z účasti na kampani zameranej na potlačenie Číny: “Západné krajiny – na čele s USA – proti nám uplatňujú všestranné zadržiavanie, obkľúčenie a potláčanie, čo prináša bezprecedentne vážne problémy pre rozvoj našej krajiny,” citovali ho štátne médiá. To predstavuje výrazný odklon od tradične uvážlivého prístupu Číny. Nasledovalo po tom, ako čínske ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo nezvyčajne kritický dokument s názvom Hegemónia USA a jej nebezpečenstvá, v ktorom sa uvádza, že Amerika “koná… s cieľom zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín, presadzovať, udržiavať a zneužívať hegemóniu, presadzovať podvratnú činnosť a infiltráciu a úmyselne viesť vojny, čím poškodzuje medzinárodné spoločenstvo”.

Problémom USA a Západu je, že toto posolstvo začína rezonovať po celom svete. Mnohí ľudia na celom svete majú pocit, že USA nie sú v pozícii, aby poučovali ostatné krajiny o nedotknuteľnosti suverenity, územnej celistvosti, medzinárodného práva a tzv. poriadku založeného na pravidlách. Uvedomujú si, že USA už tieto zásady porušili – naposledy pri katastrofálnych inváziách a bombardovacích kampaniach proti Iraku, Afganistanu, Líbyi a Sýrii. Preto snaha Západu vykresliť konflikt na Ukrajine ako morálny boj “dobra proti zlu” vyvoláva znepokojenie u mnohých nezápadných obyvateľov, najmä v krajinách, ktoré sa ocitli na okraji koloniálnych snáh Západu.

Napríklad denník The Washington Post minulý mesiac pripomenul výročie uverejnením série rozhovorov s ľuďmi v Južnej Afrike, Indii a Keni; dospel k záveru, že majú “hlboko ambivalentný pohľad na konflikt, ktorý je menej založený na otázke, či Rusko urobilo chybu, keď napadlo Ukrajinu, než na súčasných a historických sťažnostiach voči Západu”. Je jednou z viacerých afrických krajín, ktoré sa odmietli postaviť na stranu Kyjeva.

V prípade viacerých krajín nejde len o to, že nie sú ochotné obetovať svoje vlastné záujmy pre Ukrajinu, ale čiastočne aj o to, aby sa postavili proti Západu. Ako vysvetlil Clement Manyathela, populárny juhoafrický rozhlasový moderátor: “Keď Amerika vstúpila do Iraku, keď vstúpila do Líbye, mali svoje vlastné odôvodnenia, ktorým sme neverili, a teraz sa snažia obrátiť svet proti Rusku…. Stále nevidím žiadne ospravedlnenie pre inváziu do krajiny, ale nemôžeme si nechať diktovať o ruských krokoch na Ukrajine. Úprimne mám pocit, že sa nás USA snažili zastrašiť.”

Možno by nás nemalo prekvapiť, že Južná Afrika patrí medzi krajiny, ktoré sa rozhodli posilniť vzťahy s Ruskom. Počas januárovej návštevy Lavrova juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová označil obe krajiny za “priateľov” a vyzdvihol ich “rastúce hospodárske bilaterálne vzťahy” spolu s “politickou, hospodárskou, sociálnou, obrannou a bezpečnostnou spoluprácou”. Najvýraznejšie sa Juhoafrická republika minulý mesiac zapojila do vojenských cvičení s Ruskom a Čínou.

India sa otvorene vzoprela Západu aj v otázke Ukrajiny. Nedávno oznámila, že jej obchod s Ruskom vzrástol od invázie o 400 %, najmä v dôsledku 700 % nárastu dovozu ropných produktov, čo je dôsledok jej odmietnutia dodržiavať Západom stanovený limit na ceny ruskej ropy. Rusko zostáva aj najväčším dodávateľom zbraní pre Indiu. V snahe ospravedlniť tieto rozhodnutia indická vláda prijala jednoznačný príbeh o historickom význame svojho rozchodu so západným zahraničnopolitickým diktátom. Ako minulý mesiac napísal Venkatesh Varma, bývalý indický veľvyslanec v Rusku: “India si stála za svojím a tento postoj zvýšil jej globálne postavenie.”

Ako dlho to bude trvať? Nedávny vývoj určite nenakláňa globálnu rovnováhu v prospech Západu. Na jednej strane je čoraz zjavnejšie, že stratégia NATO na Ukrajine nefunguje: nielenže Ukrajina čelí veľkým stratám, pričom Západ nie je schopný držať krok s ukrajinskými požiadavkami na muníciu a vybavenie, ale sankcie poškodili západné, ako aj rozvojové krajiny. Na druhej strane finančná kríza vyvolaná krachom banky Silicon Valley je ďalšou pripomienkou vnútornej nestability hyperfinančnej značky kapitalizmu Západu.

Len minulý týždeň dostala americká globálna pozícia ďalšiu ranu, keď Čína sprostredkovala podpísanie historickej dohody medzi Iránom a Saudskou Arábiou (pričom treba poznamenať, že saudský minister zahraničných vecí bol v Moskve). Irán v rámci dohody súhlasil s tým, že prestane ubližovať húsíom v Jemene, čím potenciálne otvorí cestu k riešeniu deväť rokov trvajúcej jemenskej vojny. David H. Rundell, bývalý vedúci misie na americkom veľvyslanectve v Saudskej Arábii, v časopise Newsweek vysvetlil, že dohoda sa bude považovať za “prelomový moment pre čínsky vplyv na Blízkom východe”, pričom ešte viac zhorší už aj tak zlú povesť Ameriky v regióne.

Všetky tieto udalosti naznačujú, že dochádza k radikálnej geopolitickej zmene, ktorá urýchľuje zánik americkej globálnej nadvlády. Potvrdzuje to aj nedávna globálna štúdia, ktorú vypracovala Európska rada pre zahraničné vzťahy financovaná EÚ – s príznačným názvom “Zjednotený Západ, rozdelený od ostatných”. Zistilo sa v nej, že hoci sa USA a Európa zbližujú, politicky sa čoraz viac odcudzujú zvyšku sveta. Zástupná vojna na Ukrajine “znamená konsolidáciu Západu a zároveň vznik dlho avizovaného postzápadného medzinárodného poriadku”, ktorý sa vyznačuje silnou snahou o rovnomernejšie rozdelenie globálnej moci medzi viaceré krajiny – konkrétne multipolaritou. Dochádza k záveru, že aj keby sa Ukrajine nejakým spôsobom podarilo vyhrať vojnu, “je veľmi nepravdepodobné”, že sa obnoví liberálny svetový poriadok pod vedením USA. Namiesto toho “Západ bude musieť žiť ako jeden z pólov multipolárneho sveta”.

Potvrdili sa tak závery druhej štúdie, ktorú v októbri minulého roka vypracoval Bennettov inštitút pre verejnú politiku Cambridgeskej univerzity a ktorá vychádzala z údajov zo 137 krajín, ktoré predstavujú 97 % svetovej populácie. Zatiaľ čo niektoré krajiny s vyššími príjmami v Južnej Amerike, Ázii a Tichomorí a vo východnej Európe sa stali proamerickejšími, dospela k záveru, že “v obrovskom rozpätí krajín, ktoré sa rozprestierajú od kontinentálnej Eurázie až po sever a západ Afriky, nachádzame pravý opak – spoločnosti, ktoré sa v priebehu posledného desaťročia priblížili Číne a Rusku”. Čína a Rusko teraz po prvýkrát tesne predstihli USA v popularite medzi rozvojovými krajinami – teda medzi drvivou väčšinou svetovej populácie.